Ako som spoznal Andreja Kisku ako študenta

Autor: Libor Bezak | 25.3.2014 o 14:05 | (upravené 25.3.2014 o 14:10) Karma článku: 17,36 | Prečítané:  2918x

Bolo to pred už pre viac než 30-timi rokmi - na jeseň 1983. Prestúpil som práve z Košickej VŠ, kde som študoval 2 roky na elektrofakulte, do Bratislavy, aby som pokračoval v štúdiách bližšie k domovu (Prievidza). V septembri som prišiel do Bratislavy na zápis do 3. ročníka. Škola začínala nasledujúci deň, ale bohužial, ja som nedostal internát a nevedel som, kde prespať. Bratislavu som poznal len z niekoľkých výletov, nikoho som tu nepoznal a  ako študent -  bez peňazí. Bezradne som postával na chodbe v škole a úpenlivo rozmýšľal, kam sa na noc uchýliť. Hlavou mi blúdili myšlienky na čakáreň na stanici, park,... Zavrhoval som jeden nápad za druhým a čakal, kým sa udeje nejaký zázrak, ktorý ma z tejto nezávidenia hodnej situácie vytrhne a pomôže mi v núdzi.

Zrazu som zbadal povedomú tvár - spolužiak Marián z Popradu, ktorý prestúpil o rok skôr z Košickej VŠ do Bratislavy. Tak sme sa pozdravili a keď som mu povedal, že nemám kde prespať, bez váhania mi navrhol, že môžem bývať u nich - na internáte Átriákoch v Mlynskej Doline, kde býval na izbe spolu s kamarátmi z Popradu. Tak som spoznal Andreja Kisku - bol jedným zo 4 študentov, ktorí bývali v malej izbe a ktorí ma úplne samozrejme prijali medzi seba i napriek tomu, že ma videli prvý krát v živote (okrem Mariána, ktorý ma poznal). Chlapci mi zohnali prístelok a uskromnili sa, aby som ja mohol bývať s nimi v malej izbe. Nielen to, keď niektorý z nich šiel domov, ponúkol mi i svoju postel, aby som nemusel na zemi na matraci spať. To celé trvalo asi mesiac, kým sa mi podarilo zohnať internát a mohol sa odsťahovať, takže som mal možnosť trochu spoznať tých študentov EF z Popradu. Okrem Mariána, s ktorým sa stretávam v Bratislave dodnes, som sa s nikým okrem Andreja Kisku (náhodne 2x) viac nestretol a moc si z toho Septembra 1983 už nepamätám. Jedno však predsa - Andrej Kiska (od ktorého som si požičiaval gitaru) už vtedy pri občasných debatách na politické témy, k môjmu údivu obhajoval niektoré sociálne idey o pomoci chudobnejším, odkázaným..., ktoré vtedy patrili skôr do slovníka komunistických bossov, ktorý som ja automaticky, z nechuti ku všetkému komunistickému un-block zavrhoval. Andrej to však myslel vážne, nie ako frázy, omieľané komunistami.

Čo dodať záverom ? - hádam len toľko : Vďaka Marián, Andrej, (+ ďalší 2, ktorých mená som bohužial zabudol) za pomoc a nezištné poskytnutie strechy nad hlavou v čase núdze.

P.S.:

K Andrejovi Kiskovi toľko : Andy (ako sme ho volali) sa nezmenil - sociálne idey a ochota pomôcť tým, čo to potrebujú, mu ostali. Ja mu v tom držím palce.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?